Autor: Renáta Nemcová

Práca verzus relax

Práca verzus relax

Človeku sa niekedy proste stane, že si na chrbát naloží viac, ako dokáže uniesť. Ako veľa sme schopný pracovať, aby sme žili stále spokojný život? A na strane druhej, koľko odpočinku je potrebné si pravidelne dopriavať?

Dnešná doba je typická tým, že pracovitý ľudia, ktorí sa okrem svojej práce angažujú v nejakej neziskovej organizácii či inej dobrovoľníckej činnosti sú vnímaní veľmi pozitívne.  Sú považovaní za úspešných ľudí, ľudí, z ktorých je dobré brať si príklad. Takých ľudí si proste každý váži.

Často krát sa však stane, že takýto človek zabudne žiť tak nejako aj sám pre seba. A prekvapivo je v podstate menej šťastný a spokojný s tým aký vedie život ako nejaký nazvime ho „obyčajný“ človek. Obyčajným človekom myslím niekoho, kto je spokojný so svojou úplne normálnou 8 hodinovou prácou a so svojím každodenným životom. V zásade však môže byť tento život veľmi rozmanitý a harmonický. 8 príjemných hodín v nie veľmi stresujúcej práci, každý deň dostatok času na svoje záľuby či kamarátov a v neposlednom rade množstvo spoločných chvíľ s rodinou. Samozrejme sa týmto pokojným život vedúcim ľudom občas stane, že upadnú do šedi každodennosti a stereotypnosť ich života ich začne po čase nudiť a ubíjať.

Myslím, že správna hranica medzi množstvom povinností a benefitujúcim relaxom, medzi napätím a uvoľnením, medzi časom aktivity a pasivity je umením, ktoré sa učíme celý život.

Je však určite nesmierne dôležité, aby čas, ktorý venujeme práci nebol na úkor nášho zdravia. Na odpočinok, čo je neoddeliteľná premisa pevného zdravia by sa nemalo zabúdať. Mali by sme podporovať jeho obe podoby, aktívnu aj pasívnu. Väčšina ľudí si vyberá odpočinok pasívny , ale aktívny má zaručené benefity na naše fyzické ale aj psychické zdravie.

Podľa môjho názoru, môže práve nedostatok aktívneho odpočinku za akési ľudské „zdegenerovanie.“Myslím tým, že už od detí potrebujeme upravovať svoje kostry a telá a musíme používať rôzne kosmodisky či pajončeky a už ako deťom nám nie je cudzí termín ortopedická obuv.

Samostatné matky

samostatné matky

Matky , ktoré sú na svoje deti samy, to veľmi ľahké nemávajú za žiadnych okolností. Či už sa do tejto nešťastnej situácie dostali rozchodom, rozvodom alebo dokonca smrťou svojho milovaného. Posledná možnosť je určite najtragickejšia, ale ani rozchádzať či rozvádzať sa, nie je nikdy nič príjemné. Životy si musia zrazu úplne rozdeliť dvaja ľudia, ktorí k sebe mali úplne najbližšie. Ale nie všetko má šťastný koniec a tak to už v živote býva. Ak sú v tom ešte aj deti, býva to o to ťažšie. Vždy je však lepšie rozviesť sa ako byť spolu a trápiť sa.

Moja veľmi blízka kamarátka sa stala matkou samoživiteľkou tou najsmutnejšou možnosťou. Nešťastne jej zahynul partner. K úplnému poddaniu sa smútku ju zachránil fakt, že mala tri malé deti a štvrté nosila v brušku. Vedela, že sa o ne musí postarať a keďže si viete predstaviť štátnu finančnú podporu v takejto situácií musela začať konať… Bola našťastie celkom tvorivá a už dlhšie vyrábala so svojimi deťmi kreatívne hračky. Skúsila nejaké z nich nafotiť a hodiť na internet, či by o nich mal niekto záujem. Do jedného roka zarábala kamarátka na kreatívnych hračkách vyše 10000 mesačne. Kamarátka získala sebadôveru v to, že všetko je možné.

Síce všetko v živote nemá šťastný koniec, tento príbeh to nepotvrdzuje. Kamarátke s webovou stránkou na hračky pomáhal jej dovtedajší známy, mág cez počítače s veľkou vášňou – vývoj software. Kvôli tejto práci spolu trávili veľa času a bolo im spolu veľmi príjemne. Aj keď sa tomuto vzťahu kamarátka na začiatku veľmi bránila, nevedela si predstaviť, že bude v živote milovať ešte niekoho iného ako svojho bývalého manžela, po nejakom čase slovo dalo slovo a ona s uvedomila, že pre všetkých, ju, jej deti a napokon aj jeho bude najlepšie ak sa prestane skrývať za opevnenia svojho srdca a oddá sa láske, ktorá si ju opäť našla.